Obuvník Florián ▪ František Dancák

V dedine zomrel obuvník Florián, ktorého poznali ako vtipkára, čo si rád zašiel i do krčmy. Keď prišiel pred nebeskú bránu, postavil sa do radu a čakal na stretnutie s večným Sudcom. Ale čím viac sa blížil k jeho trónu, tým väčšmi ho trápila myšlienka, že neobstojí pred Božou spravodlivosťou. Na svoje veľké prekvapenie ho Sudca privítal s úsmevom a zaradil medzi vyvolených. Vtipný Florián sa nezdržal a povedal: - Pane, ani neviem, prečo smiem do neba, veď som si často uhol, a niekedy poriadne, a mám toho veľa na rováši. A čím bližšie som bol k tvojmu trónu, tým viac som nemohol nájsť ani jeden dobrý skutok.

Pán mu vtedy povedal: - Florián, nepamätáš sa, ako si ma často rozosmial? Vždy si našiel niečo veselé, bol som bol smutný a znechutený. A Florián na to: - Pane, ako to, veď ja ťa dnes vidím po prvýkrát! - Florián, - hovorí Pán - veď som to bola ja, čo som sa smial na tvojich žartoch a vďaka tvojej veselosti znova som nadobudol chuť do života. Veď každý skutok, ktorý je vykonaný z lásky k núdznym, je vykonaný z lásky ku mne.